Čo to znamená, keď králik kýcha?
Keď králik kýcha – je to infekčná nádcha, alebo ide len o „planý“ poplach?
Ako dlho pozorujete príznaky nádchy?
Miernejšie prejavy nádchy môžu súvisieť s jej environmentálnym pôvodom. V takom prípade je vhodné retrospektívne analyzovať situáciu systémom: Čo sa v nedávnej dobe stalo s králikom - ohľadom transportu, ustajnenia či kŕmenia.
Dlhší priebeh, trvalý výtok a rýchle rozšírenie medzi králikmi v chove nahráva skôr infekčnému pôvodu. Pravidlo však nemusí platiť bezvýhradne.
Všeobecne, časový charakter nádchy sa orientačne dá poznať na vnútorných plochách hrudných končatín. Pri dlhšom priebehu je tam splstenie od sekrétov z nosa (ako si králik trie nos končatinami). V rámci chovateľskej praxe je tento prvý krok veľmi dôležitý, najmä pre chovateľov, ktorí nie sú s králikom denne v priamom bližšom kontakte či králika nepoznajú (napr. kupujúci).
V akom prostredí žije králik?
Králik je druh pomerne vnímavý voči nepriaznivej mikroklíme. Všeobecne je prispôsobivejší suchšej klíme než vlhším stredoeurópskym a severoeurópskym oblastiam. Z tohto aspektu je vhodné vychádzať i v ohľade na jeho domáci chov. Technologické riešenie ustajňovacích priestorov pre králiky môže byť dvojakého typu - vonkajšia alebo vnútorná králikáreň. Obe majú svoje výhody a nevýhody pri chove. Práve vnútorné ustajňovacie priestory nemusia byť pre králika vždy ideálne.
Z hľadiska chovu úžitkových králikov (niekedy i výstavných králikov) niektorí chovatelia využívajú prevažne staršie stajne či pivnice. V týchto priestoroch je často problém s ventiláciou vzduchu a dochádza k zvyšovaniu koncentrácie maštaľných plynov. Medzi špecificky sledované plyny v súvislosti s králikmi patrí najmä čpavok (amoniak). Ten pri vyššej koncentrácii dráždi sliznice očí a dýchacích ciest, dochádza k poklesu prirodzenej slizničnej bariéry. Tým sa otvára brána pre mikroorganizmy.
Na slizniciach dýchacieho aparátu králikov je prirodzená mikroflóra zastúpená i vybranými, tzv. podmienene patogénnymi baktériami, napr. Bordetella bronchiseptica, Moraxella catarrhalis, Staphylococcus aureus, S. albus. Mnohé z týchto druhov či kmeňov baktérií väčšinou králikovi nespôsobujú klinické ťažkosti, pokiaľ je zdravý a má dobrú imunitu.
Avšak v prostredí so zvýšenou mikrobiálnou záťažou a tak oslabenou imunitou organizmu králika môže dôjsť k ich patogénnym prejavom. V tomto ohľade hrá ďalšiu súbežnú úlohu vyššia prašnosť (prach dráždi sliznice a môže sa usadzovať v pľúcach, a navyše je to nosič pre baktérie) a vyššia vlhkosť vzduchu. Tieto nepriaznivé stavy sú pomerne známym nálezom v mnohých vnútorných králikárňach a rovnako nepriaznivo pôsobia na imunitu králika. Pri takých králikoch je výtok z nosa (často i z očí) prevažne len mierneho charakteru.
Základnou chovateľskou praktikou pri náleze nádchy pri takto ustajnených králikoch je dotyčné králiky ustajniť vonku. Je to jednoduchá a asi tá najlacnejšia praktika. V období mimo zimy možno premiestnenie do vonkajšej králikárne realizovať bez obáv jednorazovo, zatiaľ čo v tuhej zime je to problematickejšie a vyžaduje si špecifický prístup.
Platí však, že ak je nádcha spôsobená (len) zlou mikroklímou, pri vonkajšom type ustajnenia by malo dôjsť asi do mesiaca k spontánnemu zlepšeniu či vyliečeniu. Pokiaľ problémy pretrvávajú, je pravdepodobné, že choroba je spôsobená patogénnymi baktériami (nie príliš závislými od životného prostredia králika), čo vyžaduje veterinárnu konzultáciu a patričné opatrenie.
Došlo k zmene ustajnenia?
Niektoré chovy úžitkových králikov realizujú zimný chov vo vnútorných priestoroch, zatiaľ čo mimo zimu sú králiky vo vonkajšej králikárni. Práve po prechode do vnútorných priestorov môžu mať niektoré králiky problém s adaptáciou na zmenu mikroklímy. Z praxe chovu pet králikov sa niekedy stretávame s obdobným stavom - králik je ustajnený väčšinu roku vonku a na zimu je v byte v klietke.
Umiestnenie klietky v bytových podmienkach je veľmi dôležité. Kým vonku tieto králiky žijú väčšinou v králikárni (plné steny koterca, minimálna možnosť prievanu), v byte sú ustajnené väčšinou v klietkach s pevným dnom a „otvorenými“ stenami klietky.
Umiestnenie klietky napr. na vstupnej chodbe predisponuje k prievanu, a tak k možnosti nachladenia králika (prejav najčastejšie nádchou).
